Niečo o tempomatoch

21.03.2020

Tempomat, Cruise Control, Ovládač rýchlosti, Temp-O-Matic...

Všetky tieto názvy označujú systém, ktorý automaticky reguluje rýchlosť motorového vozidla a udržuje ju na vodičom nastavenej hodnote. Týmto výrazne pozitívne ovplyvňuje komfort jazdy.

História

Regulácia rýchlosti sa používala v automobiloch už v roku 1900 vo Wilson-Pilcher a tiež v roku 1910 spoločnosťou Peerless. Peerless inzeroval, že ich systém "bude udržiavať rýchlosť, či už do kopca alebo z kopca".

Moderný tempomat bol vynájdený v roku 1948 vynálezcom a mechanickým inžinierom Ralphom Teetorom. Jeho myšlienka vzišla z frustrácie z jazdy v aute riadenom jeho právnikom, ktorý pri rozhovore neustále zrýchľoval a spomaľoval. 

Významnejším faktorom pri vývoji tohto zariadenia bol rýchlostný limit uvalený v USA počas druhej svetovej vojny s cieľom ušetriť používanie benzínu a znížiť opotrebovanie pneumatík. Mechanizmus ovládaný vodičom poskytoval odpor voči ďalšiemu tlaku na pedál plynu, keď vozidlo dosiahne požadovanú rýchlosť. V roku 1950 bola patentovaná Teetorova myšlienka selektora rýchlosti na prístrojovej doske s mechanizmom pripojeným na hnací hriadeľ a zariadením schopným tlačiť na plynový pedál, ktorý udržiava rýchlosť vozidla, až kým sa vodič nedotkne brzdového pedála alebo nevypne systém.

Prvým autom so systémom Teetor "Speedostat" bol Imperial z roku 1958 (nazývaný "automatický pilot") využívajúci rýchlu voľbu na prístrojovej doske. Tento systém vypočítal rýchlosť zeme na základe otáčok hnacieho hriadeľa z rotujúceho kábla rýchlomera a pomocou obojsmerného elektromotora poháňaného skrutkou zmenil polohu škrtiacej klapky podľa potreby. Bola to divízia Cadillac, ktorá premenovala názov na "Speedostat" a uviedla na trh zariadenie ako "Cruise Control".

V roku 1965 zaviedla spoločnosť American Motors (AMC) automatickú reguláciu rýchlosti pre svoje veľké vozidlá s automatickou prevodovkou. Jednotka AMC "Cruise-Command" bola aktivovaná tlačidlom, keď sa dosiahla požadovaná rýchlosť a potom sa poloha škrtiacej klapky nastavila pomocou vákuového ovládača priamo z kábla rýchlomera.

Daniel Aaron Wisner vynašiel "Automobilový elektronický tempomat" v roku 1968 ako inžinier divízie priemyselných a automatizačných systémov RCA v Plymouthe v Michigane. Jeho vynález bol prvým elektronickým zariadením pri riadení automobilu. Výhodou elektronického riadenia rýchlosti oproti jeho mechanickému predchodcovi bolo, že sa dal integrovať do elektronických systémov na predchádzanie nehodám a riadenia motorov.

Funkcia

Tempomat prijíma signál o rýchlosti z rotujúceho hnacieho hriadeľa, kábla rýchlomera, snímača rýchlosti kolesa z otáčok motora alebo z interných impulzov rýchlosti generovaných elektronicky vozidlom. Väčšina systémov sa aktivuje nad určitou  rýchlosťou - zvyčajne okolo 40 km / h. Vozidlo si zachová požadovanú rýchlosť potiahnutím lanka škrtiacej klapky solenoidom, servomechanizmom, pomocou podtlaku, alebo použitím elektronických systémov zabudovaných do vozidla (plne elektronické). Všetky systémy tempomatu sa musia dať vypnúť explicitne a automaticky, keď vodič zošliapne brzdu alebo spojku. Tempomat často obsahuje funkciu pamäte na obnovenie nastavenej rýchlosti.  Ak je tempomat zapnutý, plyn sa dá stále používať na zrýchlenie vozidla, ale po uvoľnení pedálu sa vozidlo spomalí na prednastavenú rýchlosť.